Tiché hlasy

Dotýkam sa vody a rozmýšľam nad tebou. Nemôžem umrieť, ale nevládzem žiť. Nechcem si hľadať dôvod žiť, pre túto chvíľu chcem balansovať medzi svetlom a tmou. Niekedy sú neviditeľne veci silnejšie než veci uchopiteľné. Utápam sa v bolesti a žiali, pretože mi to pre túto chvíľu príde správne, inak sa od teba odpútať neviem. Ako veľmi ťa potrebujem, som zistila až keď si preč. Nevrátiš sa a ja k tebe nemôžem. Nikdy si mi nepatril, nikdy sme si nepovedali tie slová, čo sme možno mali. Chcem sa odpútať od zeme a lietať, nechať všetko čo ma ťaží pod sebou a rozplynúť sa vo vzduchu. Nemyslieť, necítiť len existovať. Neplačem, nesmútim nad svojim osudom, nepreklínam a nič nechcem. Len sa lúčim, odpútavam sa od teba. Možno príde ďalší, ale nikdy k nemu nebudem cítiť to isté, čo k tebe. Ani matka nemiluje svoje deti rovnakým spôsobom. Každé miluje inak. Ľudia sú iní a preto ich milujeme, nenávidíme alebo prijímame rôzne. Mier a pokoj prachu tvojmu, môj milovaný. Nikdy na teba nezabudnem.